V rámci koncoročných fotení, materských, základných a stredných škôl, majú deti a žiaci možnosť objednať si aj individuálne (fotená 1 osoba), alebo skupinové portréty (obvykle 2 až 5 osôb spolu). Fotenie skupinky kamarátov, aj menej smelým deťom, dodá odvahu a správne ich navnadí. Pri spoločnej činnosti býva potlačený zbytočný strach, stres a obavy z výsledku fotenia. Deti si navzájom najlepšie dopomôžu ku „krásnym foto bláznovstvám“.

 

Pri exteriérovom fotení, pokiaľ zvolenej kompozícii nebránia žiadne prírodné prekážky, fotograf zosníma obvykle celú postavu. V interiéri školy, alebo pre konkrétny zámer fotografa, nemusí byť vždy táto podmienka splnenou. Napriek tomu takúto fotografiu stále nazývame portrétom osoby / osôb. Zachytené bývajú ako: busta (tvár a telo do výšky pŕs), do pásu (tvár a telo do výšky pásu),  ale aj do výšky stehien, lýtok, alebo na celú výšku postavy.

Pri každom z fotení, je dôležitý i výraz tváre konkrétnej osoby, jej emócie a vhodný profil tváre / postavy.

Školské portrétne fotenia, v porovnaní s formálnymi / umeleckými / biznis fotografiami zaraďujeme k náročnejším  foto žánrom, nakoľko pri ich vytváraní vstupuje aj faktor veku dieťaťa, jeho chuť spolupracovať a riadiť sa pokynmi, usmievať sa, tváriť prirodzene…

V detskej /adolescentnej puberte zase na bezprostrednosti fotených osôb, nepridá skutočnosť typická pre túto vekovú kategóriu (zvýšený ostych, „hendikep“ s nespokojnosťou vlastnej postavy, hmotnosti, symetriou tváre, mimikou, či vzájomné porovnávanie s ostatnými členmi „svojho klanu“). Koniec koncov každý dospelý (aj sám na sebe, nielen ako rodič, učiteľ, či fotograf), sa v minulosti s niečim podobným stretol. Preto by mal vedieť deti pochopiť a pomôcť im prekonať momentálne psychické zábrany.

Dobrý fotograf, ako človek pracujúci aj s ľudskými emóciami, a výsledok jeho práce, je toho najlepším dôkazom.