Životu som vďačná za každý jeden deň, ktorý mi dáva. A keď sa v tom dni vyskytne aj niečo menej tradičné, je to hlboký a jedinečný zážitok:) Ako napríklad aj štvrtkové fotenie priamo v nemocnici s malo 3-dennou LAUROU, ktorá bola maximálne ukážkovým bábätkom a cele 2 hodinky prespinkala, mimo dvoch krátkych prestávok na jedenie.

Fotografie, ktoré s ňou vznikli pri okne nemocničnej izby, len s prirodzeným svetlom sú jednoducho božskéééé:) Táto fotka ju zachytáva na úplnom začiatku, keď bola ešte oblečená v nemocničných dupačkách, neskôr už v mnou prinesených vecičkách, čelenkách a čiapočkách:)

Laura je jedinečná aj svojimi hustými tmavšími vláskami. Nie preto, ze ich má hneď, ako veľa iných tmavovlasých detí, ale raritou je na ich koncoch prirodzený blond melír, ktorí chodila obdivovať celá nemocnica. Nazvala som ju pracovne ženou, ktorá sa nevedela pred pôrodom rozhodnúť, či bude blondínou alebo brunetkou :)

 

Laurinku som stihla navštíviť ešte v nemocnici keď mala len 3 dni, preto aj na rúčke muselo zostať identifikačné číslo, ktoré odopnú až zajtra pred odchodom. Poznám ju už z maminkinho bruška a pred 3. rokmi som podobne fotila aj jej staršieho bračeka Filipka:)