Včera som mala možnosť fotiť neopakovateľnú životnú udalosť – svadbu Veroniky a Jozefa, ktorý si svoje prvé ÁNO povedali presne pred 50.rokmi (27.7.1967), a včera – v tú istú hodinu dňa, zopakovali pred kňazom, svedkami (jeden z nich bol pôvodný), ako aj svojimi dospelými deťmi a celou rodinou i priateľmi.

Nevesta žiarila v decentných čiernych šatách, na hlave klobúčik hodný anglickej kráľovnej, v ruke kytička bielych hortenzií. Ženích v náprsnom vrecku s bielou vreckovku, lemovanou paličkovanou čipkou, ktorá zdobila jeho sako aj počas prvej svadby.

Obrad bol úžasný, manželský sľub dojemný, obaja žiarili šťastím. Na znak večnej lásky prisahali na kríž a vymenili si nové prstienky, identické s tými, čo zdobia ich ruky už celých 50 rokov, len s iným odtieňom farby zlata. Na záver podpísali zápisnicu a pán farár ich za tónov Vagnerovej hudby vyviedol s kostola. Pred ním ich čakali nedočkaví gratulanti, kytice a spoločné fotografovanie.

Keď sa v mysli prenesiem do obdobia prvej svadby súčasných mladomanželov, mala som len 4 roky, a veľa si toho nepamätám, spomienky mám zachytené vo fotkách v albume, a tiež internet a ujo Googlee je neoceniteľným pomocníkom. V tom roku boli vo svete zaznamenané tieto významné udalosti: v San Franciscu vyhlásené hnutie hippies, zrealizovala sa prvá transplantácia srdca, natočený posledný diel seriálu Tom a Jerry. Paríž stratil v tom roku v móde svoje dominantné postavenie. Narodila sa americká herečka Julia Roberts,  austrálska herečka Nicole Kidman, americký hudobník Curt Cobain, či nemecký tenista Boris Becker…

Po prvý raz v histórii súťaže krásy Miss World sa na pódiu, tejto „kapitalistickej“ súťaže,  objavilo dievča z „východného bloku“. Československo zastupovala Košičanka Betka Štrkulová. Waldemar Matuška a Helena Vondráčková naspievali hit Tisíc mil a Naďa Urbánková a Jiří Grossmann – Drahý můj, skupina Olympic Želvu, a Zlatého slávika získal Waldemar Matuška, pretože Karel Gott pobýval v tom roku v USA.

V ČSSR zúril socializmus, na všetko sa čakalo v nekonečných radoch, moja mama ešte i dnes spomína ako ťažko sa všetko v tej dobe nakupovalo… aj električky do Ružinova ešte nechodili, cestovné v MHD stálo 50 halierov/1Kčs, Ba hrad bol ešte ruinou, výstavba nových sídlisk ale pokračovala míľovými krokmi, i keď ich infraštruktúra pokuľhávala. Štrkovec, kde sme pôvodne bývali, bol už celý obývaný, naše Ostredky len v polovici výstavby… A v tomto období spečatili svoj budúci spoločný život „moji“ novomanželia:)

Držím im palce v ďalších úžasných, spoločne prežitých, rokoch! Teším sa, že som bola súčasťou takej netypickej svadby. Som presvedčená, že aj my s manželom, si k 50. výročiu dáme podobný darček. Zatiaľ máme ešte 16 rokov pre jeho plánovanie a prípravu:)