Počas roku 2016 som mala možnosť fotiť nielen tradičné foto témy (krásne svadby, zaujímavé firemné akcie, pôsobivé portréty krásnych žien, mužov, rodinky i detičky), ale k mojím aktivitám už 4-tým rokom patrí i pomoc viacerým občianskym združeniam, ktoré sa denne podieľajú na záchrane týraných a opustených zvierat z celého Slovenska. V rámci tohoto projektu, tak pomáham hlavne bratislavským OZ – MAJME SRDCE z Bratislavy a ZVEROKRUH z Ivanky pri Dunaji.

Počet zvierat, ktoré sa vystriedali u mňa v ateliéri, sa vyšplhal za rok 2016 až k úctyhodnému číslu 85 (z toho 75 dospelých psíkov a šteniatok, a 5 mačičiek).

Nebolo však vždy ľahké skĺbiť tieto fotenia, do medzičasu s platiacimi foteniami ľudí, ale kompromis sa vždy nakoniec našiel :-)

Častokrát mi prácu sťažovali nielen samotné vyplašené zvieratá, ale aj noví kandidáti na funkcie dočasných opatrovateľov zvierat, ktorí boli niekedy nedochvíľnými, nikdy dovtedy sa o cudzie zviera nestarali, so zvieraťom v ateliéri fotili po prvý raz, a preto zmätkovali viac ako ich zvieratá, zviera dostatočne nevyvenčili, prišli zašpinení od blata, či dažďu, alebo s nevyčesanou srsťou…

Niektorých som zase musela vyvádzať z omylu, že fotenie je nespoplatnené, a preto pánom v ateliéri som ja. Ja robím službu im a po skončení fotenia upratujem ateliér po nich a ich psovi, a všetko len za vatikánsku menu (rozumej dobrý pocit pomoci blížnemu a „pánboh zaplať“). To ale prináša život každodenne aj v iných profesiách, a práca s ľuďmi všeobecne je tou najnáročnejšou :)

Ani so zvieracími modelmi to nebývalo vždy jednoduché. Veľa z nich, je ešte pred samotným fotením traumatizovaných, už len z nového prostredia, dlhšieho cestovania autom, či MHD. V ich duši pretrvávajú aj stopy z predchádzajúceho krutého života… Útechu hľadajú v novom dočasnom majiteľovi aj fotografovi. Márne hľadajú čo najbezpečnejší úkryt, často neobstoja na určenom mieste alebo vo vhodnej póze. Veľmi mladé alebo nesocializované zvieratá zase nereagujú na povely, alebo zo strachu reagujú úplne opačne.

Pri fotení takýchto klientov som sa preto naučila pristupovať k nim s väčšou opatrnosťou, citlivejšie a láskavejšie, ako k ostrieľaným domácim miláčikom, so zvýšenou dávkou trpezlivosti aj časového priestoru. Len tak vzniknú reprezentatívne fotky, ktoré po ich zverejnení, ľahšie zaujmú a posunú do pozornosti nových nádejných majiteľov.

Rok 2016 bol pre mňa „bohatý“ aj na početnejšie súrodenecké a rodinné zvieracie fotenia. Naraz sa tak v ateliéri vystriedalo aj 6 malých súrodencov s ich matkami, ktoré vyhodil necitlivý majiteľ sprosto na ulicu.

Našli sa však aj psíky, čo o svoje matky prišli, keď boli ich matkám necitlivo odobrané a odložené ku kontajnerom alebo pohodené v parku, či poli.

Ale aj psie rodinky, ktorým mama zomrela pri pôrode, a tam najskôr v prvé týždne nastupovala náhradná obetavá ľudská mama, ktorá ich musela vlastnoručne vypiplať, až boli schopné samostatného života. V tomto štádiu už mohli cestovať na svoje prvé profi fotenie s vyhliadkou budúceho láskavého domova.

 

Keby som svoju prácu nemilovala a rovnako tak zvieratá, nebola by som schopná osobnej obety smerom k osirelým tvorom, v zmysle straty času, vlastného pohodlia, opotrebovania profi techniky, ateliéru… V tom prípade by som asi sedela doma, venovala sa rodine, oddychovala, ale zvieratá, ktoré potrebujú pomoc, by zostali omnoho dlhšie opustené, alebo by svoj domov nikdy nenašli.

 

Pocit, keď človek nezištne pomáha, robí ho lepším, napĺňa jeho dušu pokojom a láskou, učí ho čeliť aj v ľudskom živote lepšie bojovať s prekážkami, porozumieť utrpeniu, byť viac empatickým a ľudským!

Pre tieto pocity sa oplatí pomáhať, a raz keď bude darca potrebovať sám pomoc, bude mu to dvojnásobne vrátené. Zatiaľ mám darov na rozdávanie viac ako dosť v podobe radosti zo života, práce, ktorá ma baví, rozdávam ňou iným krásu a spomienky zvečnené vo fotografiách.  Mám aj krásnu rodinu, zdravie, pokoj v duši. Všetko sú to predpoklady pre spokojný život a pomoc blížnym.

 

Všetci „štvornožci“ boli v konečnom dôsledku božskí, jedineční a vznikli s nimi krásne fotky, len ja som celý rok 2016 bola tak zahltená prácou, že nebol čas vkladať ich fotky do nových albumov.

DRŽÍM IM PALCE V NOVOM DOMOVE A PO ZVYŠOK ICH KRÁSNYCH ŽIVOTOV!

 

Najsmutnejšia správa roku 2016

Dňa 20.10.2016 odišiel za dúhový most trojnohý staručký a chorý psí kráľ DEDYNKO

Citát z  odkazu na FB od Dedinkovej opatrovateľky a starostlivej paničky Dominiky: „R.I.P Dedynko. Ďakujem všetkým, ktorí sa pričinili o jeho záchranu a neodpísali ho ako starého 3nohého psa bez šance na nový domov. Celých 16 mesiacov bol doma a snažili sme sa aspoň trochu dobehnúť to čo mal mať, keby sa narodil pod šťastnejšou hviezdou. Myslím,že Dedy sám to chcel dohnať, pretože jeho adopciou sme získali aj takého malého paviána, ktorý si vedel vydupať všetko čo chcel. Dedy môj, dal si mi zabrať a viem,že keď sa raz stretneme, budeš v dave mojich zvierat najhlasnejšie na mňa vrešťať, tak ako si to vedel len ty. Dnes som musela urobiť to najťažšie rozhodnutie, odľahlo mi, pretože posledný mesiac sme boli ako na húsenkovej dráhe, trápili sa a hlavne teba teraz už nič nebolí. Porazili sme spolu s našim papamobilom deficit chýbajúcej nôžky, úspešne bojovali so srdcovou chorobou, demenciou, aj šedým zákalom, pre ktorý sa u nás stále svietilo, žiaľ na rakovinu sme nestačili. Bola som s ním do poslednej chvíle a Dedy bude odpočívať v urničke stále so mnou, bude doma, tam kde patrí. Dedynko môj, navżdy zostaneš v mojom srdci.“

 

Najkrajšie správy roku 2016

• Ťažšie zvládateľný, najrobustnejší vlčiak, s akým som sa v živote stretla, DINGO, zanedlho po fotení našiel začiatkom roku 2016 nový skvelý domov
• Z útulku v Skalici obyčajnému „prerastenému mix“ jazvečíkovi REMUSOVI hľadali domov neúspešne 2 roky, ani naše fotky žiaľ nezabrali, útulku sa ho podarilo adoptovať až ku koncu roka 2016, teda po 3 dlhých rokoch slávil Vianoce konečne DOMA!
• Týraný dobručký psík ERIM svoj vysnený domov našiel až koncom roka 2016 – na druhý pokus OZ Zverokruh, ale jeho fotky oslovili viacerých:)