Svätí bratia, Cyril a Metod priniesli kresťanstvo na Veľkú Moravu zo Solúna – byzantského Grécka, v 9. storočí. Tak sa k nám dostal byzantský – grécky obrad. Vierozvestcovia preložili spolu so Svätým Písmom aj svätú liturgiu a iné liturgické knihy do jazyka zrozumiteľného našim predkom.
Obe cirkvi (rímskokatolícka i gréckokatolícka) vzájomne spolupracujú, majú spoločnú hlavu Cirkvi na zemi, ktorou je rímsky pápež. Preto každý rímsko-katolík môže platne prijímať sviatosti a zúčastňovať sa na gréckokatolíckych bohoslužbách. Naopak, aj každý gréckokatolík môže platne prijímať sviatosti a zúčastňovať sa na rímskokatolíckych bohoslužbách.
Majú vzájomne aj určité odlišnosti, ktoré sú špecifické pre tú-ktorú cirkev. Gréckokatolícka má bohato zdobené kostoly, oltárom býva ikonostas, väčšina svätých omší je spievaná, trvajú dlhšie, veriaci sa viac žehnajú, a tiež prijímajú pod obojím spôsobom – ako eucharistický chlieb a víno, ktorý sa vždy chápe ako reálna prítomnosť Kristova, ako Jeho ozajstné Telo a Krv.
Prvý raz deti prijímajú Eucharistiu ako žiaci 3. ročníka základnej školy, pripravujú sa na ňu už od 1.ročníka na hodinách náboženskej výchovy. Slávnosť sa zvyčajne koná druhú májovú sobotu. Udeľovanie sviatostí prvého prijímania je podobné ako pre rímskokatolícky ceremoniál, obrad celebruje vždy biskup príslušnej eparchie.