Naše prvé stretnutie s Tami a Jankom sa uskutočnilo pred viac ako rokom. Vtedy ma Tami úvodným mailom oslovila, či im zvečním ich plánovaný veľký deň. Neskôr prebehlo i osobné stretnutie, a v máji tohto roku i fotenie Rande v zámockom parku a v pezinskej vinici, v duchu seriálu „Búrlivé víno“. Ani sme sa nenazdali, a rok od prvých príprav sa prehupol ako mávnutím čarovného prútika.

Pred nami stál ich vysnívaný júlový deň, počasie vyšlo presne podľa predstáv, ranné prípravy boli zábavné i rušné, družičky štebotavé i obetavé, Janko mierne nervózny, koniec-koncov, ako každý muž:)  Hoci sa obaja pripravovali na mieste hostiny – v kaštieli, Janko Tami uvidel až v kostole. Jeho pohľad bol tým, o ktorých sa píše len v romantických knižkách a Tami žiarila nielen pôvabom a krásou nevesty, ale aj šťastím. Pán farár mal skvelú kázeň a obrad bol citovým zážitkom pre nás všetkých.

Svadobná hostina (od uvítania, cez rozbíjanie taniera, prípitky, jedenie polievky z jedného taniera a úvodný tanec mladomanželov, ako aj krájanie svadobnej torty, svadobná tombola… až do polnoci)  mi ubehla veľmi rýchlo, pretože sa stále niečo pútavé a zábavné dialo, a mala som čo robiť, aby som obsiahla všetkých svadobčanov.

Pôsobivé začepčenie prebehlo v réžii folklórneho súboru, ľudové kostýmy si mladomanželia zaobstarali sami – sekli im ako keby boli šité priamo na mieru. Po polnoci prekvapili prítomných hostí dojemným spoločným tancom v krásnom červenom zladení, ktoré sme využili v pondelok večer, na úplný záver svadobného  fotenia.

Pondelok po svadbe – poobedie a podvečer bol vlastne takou „veľkou čerešňou na torte“ – ich perfektnej svadbe.  Bol totiž najlepšou voľbou pre vznik  najskvelejších svadobných portrétov, na miestach milých ich srdciam i duši.  Okrem záhrady kaštieľa som im (ja i syn Peter) splnila sen, vlastniť svadobné fotky nasnímané v obilí, v slnečnicovom poli, vo vinici, pri západe slnka, a nakoniec hor sa (aj keď skôr ako za tmy sme to nestihli) spoločne do jazera…

Ako najzaujímavejším bonusom k tomuto báječnému dňu bola pre mňa opustená čerešňa uprostred dozretého pšeničného lánu, obsypaná dozretými plodmi. O tom sa iným môže len  snívať! Veď čerešne v júli nebývajú, ale my ich máme zachytené na fotkách :)))

A úplne na záver malé prianie zo srdca: „Mladomanželom želám nech je celý ich spoločný život taký krásny ako tento krátky dokument z ich svadby! A keď v živote prídu i bežné búrkové mraky, nech si spomenú na to všetko krásne, čo spolu prežili, a chmáry sa vytratia!“

Ich svadobný album k nahliadnutiu