Kde je to malé, mierne bojazlivé, ale vždy poslušné chlapča, čo malo rado len hru s drevenými kockami, neskôr sa pridalo i Lego a počítač. Do učenia i jedenia sa ale muselo nútiť?!

Dnes je z neho zdravo sebavedomý, odvážny a rozvážny mladý muž, čo sa po absolvovaní vysokej školy (aj na veľké prianie rodičov) rozhodol nielen spoznať svet ľudí, iné kultúry, očarujúcu exotickú prírodu, ale aj zdokonaliť sa v cudzom jazyku. Teraz si, aj vďaka tomuto kroku, vie poradiť s každým problémom, nezľakne sa žiadnej práce, váži si ľudí každého veku, váži si každú prácu, i tých, čo tvoria pre nás hodnoty… A čo mu táto skúsenosť priniesla do dnešného dňa?

Naučil sa stopercentnej samostatnosti, zodpovednosti za vlastné rozhodnutia, dôslednosti, vytrvalosti, pevnej vôli, vyššej dávke empatie, lepšiemu chápaniu cudzích etník a kultúr, ich problémov a zaužívaného všeobecného zmyšľania. Získal optimálny nadhľad nielen nad svoje vlastné problémy, rozhľad v akejkoľvek oblasti, preveril si vlastné sily… Všetko to, čo potrebuje každý mladý človek (a čo mu rodina či škola nedokáže v optimálnom čase ukázať), aby sa vedel postaviť nielen za výsledky svojej práce, v práci pred svojich podriadených i nadriadených, vedel sa i dorozumieť a chápať ako slovenský i inokrajný národ. Do budúcna tak dokáže prijať i zodpovednosť za novú rodinu, budúce akékoľvek dôležité rozhodnutia a činy… Veď každého muža musí, viac ako 2,5-ročný, pobyt v zahraničí poznačiť do budúcna tak, že pri akejkoľvek novej prekážke mu postačí pripomenúť si dávne spomienky a s radosťou bude „tiahnuť do víťazného boja“ :) V minulosti generácia mužov pred ním musela povinne absolvovať 2-ročný pobyt v armáde, ktorá mala za úlohu niečo podobné, dnes ich o to demokratický štát „obral“:)))

…A hlavne, Peter popri všetkých svojich aktivitách získal aj potrebnú chuť pokračovať v stopách profesie svojich rodičov:) Je to veľmi „chytľavá choroba“. A tak, my doma, veríme, že mu tá chuť zostane a bude ju patrične a dôsledne rozvíjať  aj po svojom návrate domov.