V Stredu 21.2.2024 oslávila naša sibírska mačka Lucky/Lucinka úžasných 15rokov (v prepočte na ľudský vek je už seniorom, 76r). Pamätám si na začiatok apríla 2009, ako manžel Peter naplánoval výlet do Hradca Králové k pani Helenke do chovnej stanice Siberian Spirit CZ, ale ja som ešte netušila za akým účelom.

 

Až po ceste som zistila, že ideme pozrieť darček ku mojim aprílovým narodeninám – nového člena rodiny a ešte sa pre ňu vrátime, keď dovŕši min 2mesiace. Bola ale len symbolickým darčekom, v podstate si ju Peter vybral pre seba (dovtedy býval však zarytým nepriateľom všetkých pouličných, či čistokrvných mačiek, a každej sa štítil!).

Časom sa mu, podľa príslovia: „odriekaného chleba najväčší kus“, stala najmilším stvorením.

Jeho milovala najviac zo všetkých v rodine a v posledne roky aj intenzívne liečila – každý deň ležiavala dlhé minúty na jeho hrudi a priadla len pre neho. Nikdy na ňu nedal dopustiť, bol ochotný jej zniesť aj modré z neba, neprekážali výdaje, mačacie chlpy, občasný neúprosný mraukot pre dožadovanie pozornosti, či jedla:) „Mojou mačkou“ sa stal až jej brat Nemo, ktorého sme priviezli o rok neskôr. Peter býval aj obom mačkám nielen nákupcom, krmičom, zabávačom, ale hlavne ich dvorným fotografom. Mojou úlohou v takých chvíľach bývalo iba upútanie ich pozornosti, aby fotky vyšli tip-top.

 

Od novembra 2023 je však všetko v našej domácnosti už ale na mne… hádam včera aspoň na chvíľu Petra uvoľnili z neba aby sa mohol s nami zúčastniť na tejto malej rodinnej oslave.