Náš Nemo s Luckou sa začiatkom nového roka konečne dočkali nového pokračovania fotoknihy, kde sú zachytení počas ich bežného života v našom 3-izbovom byte, v kruhu svojej milujúcej ľudskej rodiny.

V tom roku na jar sme im obom nechali čistiť zúbky od vodného kameňa, zvládli to bravúrne, aj keď po narkózový stav bol u Nema horší, Lucka to prežila ladnosťou dámy. Obaja sa však museli už s nejakými zúbkami rozlúčiť, zatiaľ im však pri jedení nechýbajú :)

Nemo v tomto roku dosiahol krásnu váhu 5,7 kg  – na kastrovaného, lenivého, v byte chovaného, večne hladného a pahltného, kocúra je to dobrá stabilizovaná váha, Lucka zostáva aj naďalej štíhlou 4,7kg dámou, ktorá tento rok len prekročila hranicu 4kg. V porovnaní s ich otcami a polovicou prežitého mačacieho života, však majú stále len takú „mušiu“ váhu :)

 

Ako súrodenci majú však každý iný názor na jedenie a množstvo zjedeného. Lucia je dôstojnou šľachtičnou, jedáva po malých dávkach, a pomaly. Hlavný chod – večeru, dojedá až po 23 hodine, za predpokladu, že jej misku neokupoval Nemo. Ten môže byť akokoľvek nažraný, neodolá žiadnemu jedlu. Zvyčajne po 18 hodine sa začína intenzívne dožadovať večere. Každého, kto ide smer kuchyňa doprevádza, hlasno mrauká, obtiera o nohy, stavia sa na zadné nohy, a čaká, či sa niečo už nenesie.

V poslednej dobe sa zvykol aj sám obslúžiť. Keď zostane mäso na kuchynskej linke a čaká na nakrájanie, on nám prácu ušetrí a zje všetko priamo tam, aj keď to bude ešte v kuse:)

Nemo miluje hlavne surové premrazené hovädzie mäsko. akékoľvek varené už pomenej. Podobne je to s kuracinou, morčacími prsiami a vnútornosťami. Vôbec neobľubuje hotové kapsičky, občas si zgustne na tvarohu, detskej šunke, granule ma k dispozícii po celý deň.

Lucka surové hovädzie nemôže – vždy ho vyvráti, a sama sa už naučila obchádzať ho zďaleka. Delikatesou okrem mäsa, sú pre ňu aj kuracie žalúdky, srdcia, ale aj kukurica, hrášok, niekedy i mrkva a paprika. Miluje tyčinky ako pamlsok a občas smotanu, vajíčko a šunku.

Nakoľko je Lucka vzrastom menšou, ale vekom o rok staršou, svoju fyzickú nevýhodu, dáva Nemovi pocítiť cez občasné výchovné prefackania a súrodenecké roztržky, ktoré sa objavujú hlavne pred splnom Mesiaca.  Už sme si zvykli na toto ich klbčenie a hlasné syčanie. Niekedy aj riadne lieta srsť , či Nemo ma chrastičky nad okom od Luckiných drápikov. Stačí im rázne dohovoriť, a bitka je na konci:)

 

Lucinka je veľmi fotogenickou už od detstva, a dobre znáša maniere svojej paničky, ktorá všetko nové ( od čiapok, čepčekov, klobúkov, detských šiat…) na nej musí vyskúšať. Býva veľmi trpezlivou modelkou, často si aj sama vynucuje pozornosť, alebo keď vidí fotoaparát, je hneď v strehu a najlepšie sa jej páči tam, kde je fotenou :)))

S Nemom to býva ťažšie – ale nakoľko je submisívnym kocúrom, všetko s radosťou „odtrpí“ a po fotoprocedúre sa ide otriasť, nech sa zbaví pocitu, že bolo ním, voči jeho vôli, manipulované :)))

Zároveň je tak perfektným kocúrom – ani raz ešte nenatiahol drápik voči človeku, ani len náznak agresie, len jeho zamraučanie, tuhosť svalov a chuť utiecť z náručia, dá človeku najavo, že sa mu niečo nepáči.

Za tých skoro 8 rokov si stále nezvykol ale na strihanie pazúrov. Celu ceremóniu robíme dvaja ľudia – jeden strihá, druhý drží labku v natiahnutej póze, aby sa nemykal a nedajbože sme zle neodstrihli, či nezastrihli do živého nechtu. Nemo len mraučí a snaží sa utiecť – má to  už asi ako rituál:)

Lucinku to baví a neprotestuje nikdy, užíva si polohu na boku a príjemnú manikúru :)

 

Hoci je domáce prostredie, pre nás fotografov, už pre nás fádne, vždy sa nájde dôvod a pekné miesto pre vhodný portrét. Luckine oči, milá tvár, ladné krivky tela, nonšalantné držanie tela, hodné spôsobov anglickej kráľovnej, to všetko stojí za nové a nové fotky :)

Nemo má drsnejší výraz tváre, ale to je len jeho mimikry – je dobrákom od kosti a neublíži nikdy a nikomu. Občas ma pohľad ustráchaný, občas vyzerá ako sova, alebo veľké vypúlené zreničky – je klaunom i hercom zároveň :)

 

V roku 2017 oslávila Lucka 8 a Nemo 7 rokov, každý z nich má už zaužívané vlastné maniere, miluje súkromie, ale zároveň aj spoločnosť, každý z nich je svojský a jedinečný zároveň.

Obom stále chutí jesť, spánok a oddych je tiež prioritou, a prekypujú zdravím. Nepočítam tam len týždenné septembrové zdravotné problémy Nemíka (z nevysvetliteľného dôvodu). Jeho denné návštevy veterinárnej ambulancie, vyšetrenie, infúzie, odbery,… sa vyšplhali nad 2-nasobok jeho zaobstarávacej ceny, čo by nie každá rodina v pohode zvládala. Vtedy som blahorečila Petrov starostlivý výber a rozhodnutie, mať mačky z kvalitného chovu,ktoré sú zdravé a odolné a zďaleka sa tak vieme vyhnúť veterinárom, mimo štandardného očkovania raz za rok, ktoré tiež nebýva najlacnejšou záležitosťou.

 

Rovnako, ako roky predtým, milujú neprebádané oblasti a zákutia bytu, malé krabice, košíky, svoje pelechy, ale aj sedačku v obývačke. A vlastne celý deň sa pohybujú, alebo prespia, v našej prítomnosti.

Jediný čas čo sú mimo od nás je noc. Do spálne sa s nami príde obvykle osobne rozlúčiť Lucka, zapradie si na vankúši a keď sa jej zdá, že nás už dostatočne uspala, odíde do obývačky za Nemom.

Tam majú podelené pelechy, alebo pánove kreslo pri PC a na striedačku ich tam ráno nájdeme rozvalených.

 

Vonkajšie prostredie, mimo zasieťovanej lodžie, ich veľmi neláka, ak ich náhodne vezmeme von, sú neistí a v strehu, ako pri týchto fotkách na ihrisku pri dome. Lucia ale zbožňuje krátku prechádzku po schodišti. Rada sa prešmykne cez pootvorené vchodové dvere, neskôr ju nasleduje aj Nemo. Prebehnú 2 – 3 poschodia smerom nadol, poobtierajú sa o zábradlie a schody (aby zanechali svoje pachové  stopy), skontrolujú všetkým susedom rohožky a môžem ich zahnať domov :)

 

 

Veríme, že aj v roku 2018 sa im bude dariť zdravotne skvelo ako doteraz, a naďalej svojou prítomnosťou budú robiť  radosť sebe i celej našej ľudskej rodine:)