Vďaka všetkým vám, ktorí ste v roku 2015 navštívili môj fotoateliér za účelom fotografovania pre vás, či vašej rodiny. S týmto počinom ste napomohli aj občianskym združeniam, zaoberajúcim sa pomocou opusteným a týraným zvieratám. Tie sa do týchto zariadení dostávajú denne – odchytom z ulice, privezené mestskou políciou, či odobraté z rómskych osád pri kastračných programoch, a to doslova z celého Slovenska. Aj vďaka vám som tak mohla naplniť môj sen – nezištne pomáhať trpiacim nevinným zvieratám, bez nároku na akýkoľvek honorár za moje fotoslužby, či režijné náklady ateliéru, hoci týmto krokom uberám z vlastného rodinného rozpočtu :-)

 

Pýtate sa ako je to možné, že sa aj vy sa nachádzate na mojom pomyselnom zozname? Prečo počas fotenia neodznela odo mňa žiadna informácia o vašej pomoci?

Úplne jednoducho – vaša pomoc opusteným zvieratám bola hradená z mojich honorárov, ktoré dostávam za fotenia.

Občianske združenia obvykle nedisponujú zvyšnými financiami, nevytvárajú zisk, ľudia v nich pracujú ako dobrovoľníci. Vyzbierané finančné dary a príspevky od sponzorov „zhltnú“ počas roka potrebné ošetrenia a operácie na veterine, očkovania, sterilizácie a kastrácie, lieky pre zvieratá… Samotná prevádzka útulkov tiež nie je lacnou záležitosťou (nákup potravy, konzerv, inventáru, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov…).

Útulky, záchytné stanice a združenia by si profesionálne fotenie v sume cca 30 až 50€/zviera, nemohli dovoliť a museli by sa uspokojiť len s amatérskymi, menej kvalitnými, či rozmazanými fotkami od dobrovolníkov, často aj z málo estetického vonkajšieho prostredia samotného zariadenia.

Psíky s tmavou srsťou by mali mnohokrát fotky úplne nepoužiteľné.

 

A keďže podľa zásad marketingu „k úspešnému predaju napomáha aj dobrá fotka“, podobná téza platí aj pri oslovení nádejných nových majiteľov opustených či týraných stvorení cez krásne jasné prežiarené, čisté fotky z ateliéru. Tie vždy parádne, razantne a veľmi rýchlo oslovia!

Naším spoločným pričinením tak v roku 2015 našlo nový a láskavý domov až 63 útulkových zverencov, čo je oproti predchádzajúcim rokom doslova astronomický nárast.

 

Z ktorých útulkov pochádzali „moje psie fotohviezdy“?

MAJME SRDCE z Bratislavy, Karanténna stanica Zohor, ZVEROKRUH z Ivanky pri Dunaji, Môj ŽIVOT zo Senca, ÚTULOK SKALICA zo Skalice a organizácia ČSKP.

Bez pekných a zaujímavých portrétov by v nich zostali omnoho dlhšie nepovšimnuté, či odsúdené na beznádej!

 

Nie je číslo ako číslo

Nezainteresovaný človek môže namietať, že uvádzané číslo osvojených zvierat je nízke, veď ročne ich v podobných zariadeniach skončia stovky až tisíce. Ja to viem, je to len číslo za mňa a vás spoločne – vďaka mojej-vašej pomoci a mojej práci!

Keby podobne pomohli všetci, svet by bol lepší a ľahší pre všetkých, čo obývajú planétu Zem.

Ani psie útulky by nebolo  nutné zriadiť, ani opustených a nechcených zvierat v nich, by nebolo.

Tak aj za to „malé“ čísielko vám – mojim klientom, vyjadrujem hlbokú vďaku. Zároveň verím, že v tomto roku sa opäť stretneme a zachránime podobnou cestou ešte viac bezbranných opustených tvorov, ktorých nepriaznivý osud zariadili len nezodpovední ľudia!

„NEZACHRÁNIME CELÝ SVET, SPOLOČNE VŠAK ZACHRÁNIME ASPOŇ NIEKOĽKO ZVIERACÍCH ŽIVOTOV!“

S láskou vaša fotografka BG

 

Niečo zo zákulisia fotení
Kedy a ako sa to celé začalo? Celkom nenápadne, pred cca troma rokmi, oznamom na FB, že hľadajú človeka, čo nafotí malého FIFKA.

Rokmi to prerástlo do akejsi samozrejmosti, že bez charitatívneho fotenia psíka sa mi ďalší pracovný týždeň ani nepočíta :-)
Psie modely sa v ateliéri správajú veľmi distingvovane, oddane a čistotne. Žiadne z nich nie je agresívne, skôr sú veselé a zo začiatku vystrašené z nového priestoru.

 

 

Perličky z fotenia zvierat
Už som fotila viacerých „nebezpečných“ psov. Každý bol riadny macko, ale žiadna šelma, zabijak. To všetko z nich robia len fámy, nesprávna výchova a vedenie, ale aj nesprávne vyhodnotenie chovania tela i psích gest samotným človekom, ktorý uvažuje ako človek, nie ako prosté zviera!

Aj príbeh cca 2-ročného kríženca staforda BASIR-a, ktorý bol majiteľom týraný, sám mu utiekol a vyhľadal pomoc – čakal pred karanténnou stanicou v Zohore, bol zaujímavý. Nikdy v živote nebol v dome a vo výťahu, tak mal z neho strach, ale v ateliéri sa ukázal náramným maznošom. Od leta si užíva ten správny život, ktorý si zaslúži nielen človek, ale aj každý pes.

 

Zábavné bolo aj fotenia s cca 10-ročným kardiakom, bez prednej labky, nájdený až pri Oravskej priehrade, na pokraji smrti. Strážil ho iný opustený psík, vďaka pomoci Janky docestoval do Bratislavy a zotavil sa tak, že mu začala hľadať domov. DEDY-ho, sme prestrojili za kráľa s korunou, žezlom a plášťom. Po celú dobu bol v strese, čo nik nevie z fotiek vyčítať. Podľa nich ľudia súdia, že ho fotenie bavilo, smeje sa, a nie dychčí.

Zaujal rodinku až za Trenčínom, pricestovali pre naho do Ivanky/D, neodradila ich ani zvýšená starostlivosť, doživotné návštevy lekára, drahé lieky na srdiečko, osvojili ho k dvom zdravým psíkom. Dedy má krásnu záhradu, vlastnú posteľ, celý dom k dispozícii, špeciálnu káričku – papamobil, na prepravu počas dlhších trás a svojich ľudí – dvoranov, ako sa na riadneho kráľa patrí.

Ešte aj vlastnú stránku na FB má, Dedy-Dedynko, kde zverejňujú jeho príhody opísané slovníkom ľudí a fotoreportáže z jeho života :-)

Aj jednoočká ALVIN a OLEG majú život nádherný, prispeli k tomu fotky. Inak by sa hádam ešte dnes túlali mestami. Alvinko si v ateliéri zahral aj nebezpečného piráta, mal to priamo na tvári predurčené, Olegovi sa do role piráta nechcelo :-) V súkromí sú obaja veľmi milými a poslušnými psíkmi a miláčikmi celého okolia.

 

Vzorná a starostlivá psia mama DOROTKA, sotva ešte sama dieťa, s krásnymi deťmi – BONKO a DOBY, navštívili, od novembra 2015, ateliér spolu 3-krát. Deti mali najskôr 5, potom 8 a naposledy 10 týždňov. Mala som tak, ja i záujemcovia, možnosť vidieť ako sa z malých zavalitých a nemotorných guliek stávajú krásni šikovní mladíci. Všetci traja do Vianoc našli domovy.

 

Ako prebieha fotenie v ateliéri?

Príďte sa pozrieť, alebo sa prihláste za dobrovoľníkov, v slengu označovaní ako dočaskári. Tí pomáhajú počas 3- mesačnej lehoty, tak, že si vytipované zvieratko vezmú domov, starajú sa často popri vlastnom psovi, aj o to zverené, ako o vlastné (potrebné vychádzky, strava, láska, opatera, zdravotná starostlivosť a výchova, s niektorými aj návšteva „cvičákov“ pre psov). A istotne sa stretneme v prvých dňoch jeho pobytu u vás – keďže združenie bude potrebovať aj fotky na web, a tie nie každý zvládne v pohodlí svojho domova.

Pôvodne týrané a bité psi, bývajú aj ustráchané a preto sa často veľmi rýchlo veľmi naviažu na svojho opatrovníka a fotiť ich bez „jeho“ človeka býva obtiažne. Život v rodinách „dočaskárov“ im však veľmi pomáha v socializácii pre budúci svet ľudí, či psiu komunitu. Hlavne staršie dospelejšie psíky bývajú prirodzene poslušné.

Jediný problém mám občas so šteniatkami a mladšími psíkmi. Podobne ako malé deti, ani oni nevedia zotrvať dlhšie na jednom mieste, alebo si v hlavičke popletú naučené povely, alebo si myslia, že môj zvuk, ktorým ich chcem len donútiť venovať mi pohľad, vyhodnotia ako povel ku hre, alebo sa rozbehnú pre pohladenie. A hneď je po zábere :-)

Od fotografa to chce aj veľkú lásku k zvieratám, pochopenie s ich vekom, záľubami, zlozvykmi, trpezlivosťou pri fotení, nadhľadom nad množstvom skazeného materiálu a času, a ….. a tiež chuť prísť do ateliéru aj pol hodinu skôr, premyslieť čo fotiť, ako fotiť, s čím fotiť, predvídať nepredvídateľné, neľutovať času stráveného triedením materiálu a jeho postprodukciou.

A tiež po odchode vzácnej zvieracej návštevy vyčistiť ateliér – zlikvidovať všetky psie chlpy, poodkladať psie rekvizity, hračky a zábavky, spísať čo zničili a nahradiť novým, nezabúdať na dokúpenie psích dobrôt: piškót a žuvacích kostičiek. V neposlednom rade vyumývať podlahu a Cifom vydrhnúť otlačky psích paciek z vinylovej fotopodlahy a konečne, sa po ďalšej hodine, môže ísť domov triediť nafotený materiál :-)

 

Za každým jedným albumčekom v záložke Pomoc opusteným zvieratám , sa skrýva malý psí príbeh. Nielen ten jeho psí do času pobytu v útulku, či obdobie v útulku, ale aj počas fotenia. Vedela by som o každom napísať malú poviedku ;-)

Každý mi nejakým spôsobom prirástol k srdcu, aj keď som s ním strávila len krátky hodinový okamih. Hádam ešte viac si zapamätám tých, s ktorými bola spolupráca ťažšia a teším sa z každého pekného výsledku, ako aj z následného oznamu jeho rýchlej adopcii, či z fotiek z ich nových domovov, plných lásky a obojstrannej radosti.

 

Moje veľké – zatiaľ nesplnené prianie

Na jeseň 2015 som fotila psíka Remusa, obyvateľa útulku v Skalici. Vtedy sme si spolu s kamarátkou Lenkou, ktorá to celé zorganizovala, dali predsavzatie, že Remuskovi nájdeme nový láskavý domov, aby nemusel ďalšie, pre neho v poradí už tretie, Vianoce tráviť v chladnom koterci.

Píše sa január 2016 a Remusko je aj naďalej v zime vonku. Hoci nie týraný, podviživený, ale bez teplého pelieška, častého ľudského kontaktu a lásky svojho pána – kamaráta na celý život!

Veľmi by si už zaslúžil novú rodinu, aj keď mi pri fotení ocikal tašku. Bolo to však spôsobené len preto, že si ma chcel lepšie zapamätať aby ma nabudúce ľahko spoznal :-)

Jeho portréty môžete vidieť v albume

Veľmi, veľmi za neho prosím, nech mu splníme jeho sen!!!!